z pohľadu administratívneho členenia a cestovného ruchu

Historicky prvé administratívne jednotky v Uhorsku boli označované ako kráľovské komitáty a boli zavedené približne v 10. storočí nášho letopočtu. Komitáty boli organizačné celky, ktorých cieľom bolo spravovať kráľovský majetok, ktorým sa do 13. storočia rozumela prakticky celá plocha Uhorska. Koncom 13. storočia boli kráľovské komitáty v Uhorsku nahradené jednotkami šľachtickej samosprávy nazývanými stolice. Šľachtické stolice tvorili historicky druhú fázu administratívneho členenia Uhorska. Neboli spravované kráľom určenými veľmožmi, ako to bolo v minulosti v prípade komitátov, ale prostredníctvom šľachtou určených zástupcov. Začiatkom 15. storočia bola každá šľachtická stolica rozdelená na štyri slúžnovské okresy, pričom každý okres bol ďalej delený na obvody. Slúžnovské okresy boli vytvárané s cieľom zjednodušiť administratívu v danej oblasti. Šľachtické stolice v roku 1849 zanikli a územie Uhorska bolo rozčlenené na župy. Župami rozumieme štátne územnosprávne jednotky, ktoré nahradili šľachtické stolice. Počet slúžnovských okresov v župách sa postupne zvyšoval. Systém žúp v Uhorsku existoval až do roku 1918. Jednotlivé historické celky Uhorska, či už išlo o kráľovské komitáty, šľachtické stolice alebo štátne župy, až na malé obmeny na seba územne nadväzovali. Ich najvyšší správcovia sídlili zvyčajne v hradoch, podľa ktorých boli administratívne celky pomenované. Na Zemplíne bol od najstarších čias administratívnym centrom Zemplínsky hrad. Zemplínsky komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku. Zmienky o ňom pochádzajú už zo začiatku 11. storočia. Zemplínska stolica bola rozdelená na štyri slúžnovské okresy, ktoré boli označované číslami a menami ich správcov. Zemplínska župa bola neskôr rozdelená na 12 slúžnovských okresov, z ktorých väčšina ležala na území dnešného východného Slovenska. V roku 1918 bolo územie Zemplínskej župy rozdelené medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou časťou Užskej župy, ktorá je v súčasnosti pokladaná za súčasť regiónu Zemplín. Územie Československa v rokoch 1918-1922 ostalo naďalej rozdelené na pôvodné župy pozostávajúce zo slúžnovských okresov. V rokoch 1923-1928 pôvodné župy zanikli a na území Slovenska vzniklo šesť veľžúp, ktorých súčasťou bolo 79 okresov. Územie Zemplína spadalo pod Košickú veľžupu. V roku 1928 vstúpilo do platnosti krajinské zriadenie. Slovenská krajina pozostávala zo 77 okresov. V rokoch 1940-1945 bolo územie Slovenskej republiky rozdelené na šesť žúp. Počas Druhej svetovej vojny sa však juhovýchodná časť slovenského Zemplína stala súčasťou Maďarska a bola pripojená k maďarskej Zemplínskej a Užskej župe. V Maďarsku existuje župné zriadenie dodnes. Zvyšné územie slovenského Zemplína počas vojnového obdobia bolo pričlenené pod Šarišsko-zemplínsku župu. Po skončení vojny boli obnovené predvojnové hranice medzi Slovenskom a Maďarskom. Česko-Slovensko bolo v roku 1945 opäť rozdelené na krajiny. Toto administratívne rozdelenie vydržalo až do roku 1948. V roku 1949 bolo územie Slovenska rozdelené na 6 krajov, ktoré boli spravované krajskými národnými výbormi so sídlami v krajských mestách. Kraje pozostávali z okresov, ktoré boli spravované okresnými národnými výbormi. Historické územie Zemplína spadalo do Košického a Prešovského kraja. V roku 1960 bolo prijaté nové administratívne členenie a na Slovensku vznikli tri kraje. Východoslovenský kraj bol do roku 1968 tvorený deviatimi okresmi. Oblasť Zemplína pokrývali okresy Humenné, Michalovce a Trebišov. V roku 1968 vznikli dva nové okresy zasahujúce svojim územím do Zemplína. Boli nimi okresy Svidník a Vranov nad Topľou. Krajské zriadenie bolo zrušené v roku 1990. Od roku 1996 je územie Slovenskej republiky administratívne členené do ôsmych samosprávnych krajov, ktoré sú označované aj ako vyššie územné celky. Historické územie Zemplína na Slovensku je rozdelené medzi Prešovský a Košický samosprávny kraj. S termínom región sa v súčasnosti stretávame pomerne často. Tento termín nemožno klásť do súvisu s administratívnym členením územia, pretože ide o záležitosť týkajúcu sa výlučne oblasti cestovného ruchu. Prvým územno-plánovacím dokumentom pre priestorové plánovanie cestovného ruchu v Československu bola Rajonizácia cestovného ruchu ČSSR schválená v roku 1962. Tento dokument sa stal záväzným pre všetky orgány správy a organizácie pri plánovaní a riadení cestovného ruchu v Československu. Jeho spracovanie vychádzalo zo zámeru získať prehľad o podmienkach rozvoja cestovného ruchu v Československu, pričom dôraz bol kladený najmä na prírodné a antropogénne podmienky daných oblastí. Na základe vyhodnotenia uvedených podmienok bolo územie Československa rozdelené na územia vhodné a územia nevhodné pre rozvoj cestovného ruchu a rekreáciu. Vhodné územie bolo rozdelené na 67 rajónov z ktorých 20 sa rozprestieralo na území Slovenska. Posledný rajón s označením 67 sa nachádzal v oblasti Zemplína. Bol vyhodnotený ako jeden z dvoch slovenských rajónov označených písmenom B, ktorým sa označovali rajóny s najmenším významom. Ležal uprostred nehodnotených území. V roku 1980 bol prijatý dokument s názvom Rajonizácia cestovného ruchu SSR. Išlo o aktualizovanú podobu pôvodného dokumentu, pričom na území Slovenska bolo vytýčených 24 oblastí vhodných pre rekreáciu a cestovný ruch. Územie Zemplína bolo pokryté hneď dvoma vyhovujúci oblasťami, ktoré boli pomenované ako Vihorlatská a Laborecká oblasť cestovného ruchu. Až v roku 2004 bol schválený dokument s názvom Regionalizácia cestovného ruchu v SR, na základe ktorého bolo územie Slovenska rozdelené na 21 regiónov cestovného ruchu. Územie Zemplína je reprezentované Hornozemplínskym a Dolnozemplínskym regiónom cestovného ruchu, ktoré sú skrátene označované ako Horný a Dolný Zemplín. Územie Horného Zemplína pokrývajú okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov a Vranov nad Topľou, územie Dolného Zemplína okresy Michalovce, Sobrance a Trebišov. Napriek tomu, že mesto Strážske administratívne spadá do okresu Michalovce, z pohľadu regiónov patrí do Hornozemplínskeho regiónu cestovného ruchu.

Región cestovného ruchu Horný Zemplín sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska. Administratívne patrí pod Prešovský kraj. Na severe susedí z Poľskom, na východe s Ukrajinou. Na juhu prechádza do regiónu Dolný Zemplín, na západe sa stretáva s regiónom Šariš. Najvyšším bodom regiónu Horný Zemplín je trojhraničný vrch Kremenec (1221 metrov nad morom), ktorý je zároveň najvýchodnejším bodom Slovenskej republiky. Na území Horného Zemplína sa rozprestierajú Bukovské vrchy, Laborecká vrchovina a časť pohoria Vihorlatské vrchy, ktoré tvoria hranicu medzi Horným a Dolným Zemplínom.

Okres Snina má rozlohu 804,74 km², žije tu 37 197 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 46 obyvateľov na km štvorcový. Okres združuje 33 obcí (Belá nad Cirochou, Brezovec, Čukalovce, Dlhé nad Cirochou, Dúbrava, Hostovice, Hrabová Roztoka, Jalová, Kalná Roztoka, Klenová, Kolbasov, Kolonica, Ladomirov, Michajlov, Nová Sedlica, Osadné, Parihuzovce, Pčoliné, Pichne, Príslop, Runina, Ruská Volová, Ruský Potok, Stakčín, Stakčínska Roztoka, Strihovce, Šmigovec, Topoľa, Ubľa, Ulič, Uličské Krivé, Zboj a Zemplínske Hámre). Správnym sídlom okresu je mesto Snina. Mesto sa rozprestiera na brehoch rieky Cirocha a jej významného pravostranného prítoku – potoku Pčolinka. Prvá písomná správa o meste pochádza z roku 1317 a jeho história je úzko spojená predovšetkým
s rodinou Rhollovcov. Najvýznamnejšou kultúrno-historickou pamiatkou mesta je klasicistický kaštieľ so sochou Herkula na nádvorí. Obec Belá nad Cirochou je obcou s najvyšším počtom obyvateľov, obec Parihuzovce je obcou s najnižším počtom obyvateľov v regióne Horný Zemplín. K 31.12.2015 má Belá nad Cirochou 3361 obyvateľov, Parihuzovce majú k tomuto istému dátumu iba 29 obyvateľov. V okrese Snina sa nachádza aj najvyššie položená obec v regióne – Runina, ktorá leží v nadmorskej výške 560 metrov nad morom. Najmladšou obcou regiónu Horný Zemplín sú Zemplínske Hámre nachádzajúce sa taktiež v okrese Snina. Obec bola až do roku 1954 uvádzaná ako osada, ktorú založil Jozef Rholl neďaleko Sniny. V minulosti sa tu ťažila a spracovávala prevažne železná ruda, boli tu odliate sochy Herkulov (jedna sa nachádza na nádvorí kaštieľa v Snine, druhá na nádvorí zámku v Užhorode), ako aj sochy levov zdobiace areál Vihorlatského múzea v Humennom. V obci Stakčín sa nachádza najvýchodnejšia železničná stanica na Slovensku. Súčasťou okresu Snina je aj Vodárenská nádrž Starina, ktorá je najväčšou vodnou nádržou na pitnú vodu na Slovensku. Do okresu zasahujú chránené krajinné oblasti Vihorlat a Východné Karpaty, nachádza sa tu Národný park Poloniny. V Jalovej, Hrabovej a Kalnej Roztoke, v Ruskom Potoku, Šmigovci, Topoli a Uličskom Krivom sa nachádzajú unikátne drevené chrámy. V blízkosti Sniny sa nachádza rekreačná oblasť Sninské rybníky.